Vdych a výdych: Vydychujem zvyšky pocitov zaseknutosti. Vdychujem vieru vo flexibilitu a možnosť uzdravenia mojej duše a mojej mysle.

Otázka: Vieš si spomenúť na moment z blízkej minulosti, keď tvoja duša dokázala zmetabolizovať niečo negatívne, t. j. rozložiť to, premeniť to dobré na živiny a zbaviť so toho zlého?

Požehnanie: Pečeň moja dobrá, robíš pre mňa tak veľa – oveľa viac, ako si viem predstaviť. Dnes som ti vďačná hlavne za to, že čistíš môj organizmus a zbavuješ ho toxínov.

Úvaha: Ako dozrievame v múdrosti a vo vzťahu k sebe samým, čoraz lepšie si uvedomujeme, keď je v našom systéme zaseknuté niečo cudzie. Vieme sa k tomu priblížiť a bez toho, aby sme sa za to museli komukoľvek ospravedlňovať, pošleme to, čo nám nepatrí, kade-ľahšie. Ako prvé si cudzí prvok uvedomíme, potom pomenujeme, ako to na nás vplýva a tiež zmapujeme, ako sa do nás mohol dostať. Tieto kroky sú nevyhnutnými predpokladmi slobody. Odohrávajú sa cyklicky až do našej smrti. Zakaždým prinášajú novú slobodu a zároveň odkrývajú nové miesta a oblasti, kde potrebujeme oslobodenie.