Vdych a výdych: Vydychujem obavy z toho, čo je predo mnou. Vdychujem tento prítomný moment, ktorý je jediný, ktorý mám k dispozícii.

Otázka: Na aký pocitový zážitok si vedia spomenúť tvoje prsty? Dovoľ im vybaviť si v pamäti tento moment. Je to dobrá spomienka, alebo prináša so sebou pocity, ktoré nie sú až také príjemné?

Požehnanie: (Zober zeminu medzi prsty a pomaly ju rozotri, vnímajúc jej zloženie.) Prsty moje dobré, cez vás viem precízne vnímať túto miestnu pôdu. Vďaka vám viem pocítiť samotnú existenciu lístia, piesku, vody a všetkého ostatného.

Úvaha: Naše telo si pamätá mnohé veci lepšie ako naša myseľ. Sú v ňom uložené spomienky, ktoré nie sú pamäti vždy ľahko prístupné. Najmä v detstve vie naša myseľ rozštiepiť príliš bolestivé zážitky tak, že časť je uložená v mysli a časť niekde v tele. Keď sa úlomky znova spoja, táto integrácia vie priniesť dlho očakávané uzdravenie. Keď tvoje telo vynesie na povrch nejaký úlomok spomienky, ubezpeč ho, že sa s jemnou zvedavosťou pripojíš k hľadaniu jeho strateného brata.