Vdych a výdych: Vdychujem vzduch okolo mňa so smelou a úprimnou dôverou, že to, čo vdýchnem, ma na nasledujúcich pár momentov dostatočne zaopatrí kyslíkom. Vydychujem vedome a pokojne to, čoho sa moje telo potrebuje zbaviť, a to je zároveň práve to, čo stromy okolo mňa potrebujú na prežitie. S týmito stromami si navzájom každým dychom posúvame dar života.

Otázka: Vieš vedome pocítiť, ako sa ti dych kĺže hrtanom do pľúc? Ako sa ti dvíha brušná dutina pri nádychu a zase klesá pri výdychu?

Požehnanie: Pľúca moje dobré, vnášate do tela životodarný a nevyhnutý kyslík a vyháňate z neho jedovatý oxid uhličitý. Vaše dýchanie je jediný proces môjho organizmu, ktorý je ovládaný automaticky (nevedome), ale aj úmyselne (vedome).

Úvaha: Náš život je nesmierne vzácny. A zároveň nám každý nádych vydrží len veľmi krátko a v skutočnosti nemáme vôbec zaručený ten nasledujúci. Sme veční a zároveň krehkí a dočasní. Táto vedomosť môže byť úžasne oslobodzujúca, pretože zjednodušuje komplikované starosti iba  na tento nádych a tento výdych. A znova nádych a výdych, plný dôvery v dobro.