Vdych a výdych: Dnes vydychujem váhu bremien, očakávaní ostatných i očakávaní, ktoré som prijala za svoje, hoci mi neprináležia. Vdychujem bohaté vône všetkého, čo ma volá k pokoju.

Otázka: Ako dnes budeš kráčať, urob si postupne inventúru všetkých bremien, ktoré nesieš. Jedno po druhom ich vezmi do ruky a spýtaj sa ich prívetivo: „A teba mi kto naložil na plecia?” Ak nie je tvoje, postav ho jemne na vlastné nohy a povedz mu: „Veď ty aj samo môžeš kráčať. Choď si, moje. Nájdi si toho, komu naozaj patríš.”

Požehnanie: (Chyť sa za plecia, akoby si objímala samu seba.) Plecia moje dobré, ako vytrvalo nesiete váhu všetkého, čo potrebujem pre poživeň i nocľah. Ďakujem vám za vašu službu a žehnám vám dnes všetko dobré.

Úvaha: Predstav si takú tú váhu, akú mávali kedysi v zelovoci. Keď na ňu položili hlávku kapusty, dlhá ručička sa posunula a ukázala, koľko kapusta váži. Takúto váhu máš aj ty v tele – niektorí ju cítia v pleciach, niektorí v hrudi, niektorí v žalúdku. Táto váha v nás je presná a spoľahlivo vie určiť váhu bremena, ktoré na ňu naložíme. Ak ju nepočúvame, keď nás informuje o príliš ťažkom bremene, zlostí sa. Lebo jej na nás záleží. Skús jej dnes načúvať o trošku viac ako zvyčajne. Naozaj stačí len o trošku.