Vdych a výdych: Vydychujem akékoľvek zvyšky tiesne. Vdychujem pozvanie priestranstva, ktoré sa predo mnou otvára.

Otázka: Vieš si spomenúť na niekoho, kto ti ukázal, že ti prináleží v tomto svete priestor? Že štítok s tvojím menom označuje pre teba vyhradené miesto za veľkým stolom života? Že bez tvojej prítomnosti je svet nekompletný?

Požehnanie: Hruď moja dobrá, dvíhaš sa k nebu pri každom nádychu. Pripomínaš mi, že môžem zaberať priestor vo svete.

Úvaha: Temnota už dlho využíva podlé praktiky na to, aby nás presvedčila, že nikam vlastne nepatríme, že nás tento život prinajlepšom iba toleruje, ale že mu na nás nezáleží a sme preň vlastne bezcenní. Nemá však moc nás o naše miesto za tým veľkým stolom pripraviť. Vie nás iba popliesť a zvábiť tak, že sami od toho stola odídeme, cítiac sa diskvalifikovaní z účasti na láske, dobre a požehnaní, ktoré nám prináležia. Obzri sa dnes späť k tomu stolu a aspoň na chvíľu zotrvaj v prítomnosti dobra, ktoré sála z tvárí tých, čo sedia za tým stolom a volajú ťa, aby si si k nim znova sadla.