Deň 17

Vdych a výdych: Vydychujem akékoľvek vplyvy a hlasy, ktoré ma presviedčajú nebrať ohľad na moje telo a moju dušu. Vdychujem presvedčenie, že moje telo i duša si zaslúžia dobrú starostlivosť.

Otázka: Ktorá utŕžená rana na duši sa ti zle zrástla a nesprávne sa hojí, lebo sa jej nedostala dostatočná starostlivosť? Môžeš sa je priblížiť a aspoň na krátku chvíľu priložiť k nej jemne ruku, z ktorej sála súcit? 

Požehnanie: Slzy moje dobré, zavlažujete moje oči a vyplavujete každú nečistotu. Tečte mi bez zábran. Oplakávajte slobodne a štedro moje bolesti, bolesti druhých i bolesti sveta.

Úvaha: Na tejto púti za vlastným uzdravením postupne nachádzaš stratené úlomky vlastnej duše, ktoré boli dávno vykázané ďaleko za hranice civilizácie. Niektoré strávili vo vyhnanstve dlhé roky. Na to, aby si mohla získať ich dôveru potrebnú na ich návrat musia pocítiť, že bytostne chápeš hĺbku ich trápenia. Potrebujú vidieť, ako ti stekajú horúce slzy po lícach, keď stojíš tvárou v tvár v prítomnosti toho, čo sa im stalo… čo sa tebe stalo.