Keď čas beží rýchlejšie ako by sme chceli a koniec niečoho dobrého sa blíži, vieme pocítiť zármutok, dokonca i úzkosť nad stratou, ktorá sa našim smerom rúti. Áno, srdce moje, rozumiem ti, konce sú vždy ťažké, aj tie, ktoré sú iba „na čas.“ Nebudem ti brániť v tom, čo cítiš. Nemusíš sa teda v sebeobrane zatvrdzovať. Spolu to zvládneme. Viem, že v minulosti sme sa ku konci vždy trochu zatvrdili, aby to až tak nebolelo. Nehnevám sa na nás za to. Urobili sme najlepšie, ako sme vedeli. Teraz uvažujem, či si trúfneme na viac. Skúsme, aj keď iba o malý kúsok viac. A ak sa nám to úplne nepodarí, aj to je OK. Môžeme sa podržať navzájom, v priateľskom objatí. A ak budeš potrebovať na chvíľu aj samotu, stačí povedať. Budem opodiaľ, keď ma budeš potrebovať. Zober si koľkokoľvek času budeš potrebovať, veď si zaslúžiš plnú, vrchovatú mieru starostlivosti a dobrotivosti. Mám ťa veľmi rád.