Keď pociťuješ zármutok, čo je vlastne smútok prepojený, naviazaný na konkrétne nenaplnené očakávanie alebo sklamanú nádaj, pozvi tento zármutok na kávu na nejaké príjemné miesto. Nezíde na tom, či je to príjemná kaviareň, kde sa dá pohodlne dlho rozprávať, alebo na deke v parku s kávou z károvanej červenej termosky. Tento zármutok sa potrebuje vyrozprávať…

Keď čas beží rýchlejšie ako by sme chceli a koniec niečoho dobrého sa blíži, vieme pocítiť zármutok, dokonca i úzkosť nad stratou, ktorá sa našim smerom rúti. Áno, srdce moje, rozumiem ti, konce sú vždy ťažké, aj tie, ktoré sú iba „na čas.“ Nebudem ti brániť v tom, čo cítiš. Nemusíš sa teda v sebeobrane…